Prehľad niektorých poplatkov, pokút a dôležitých číselných údajov v roku 2023:
Súdny poplatok (viac informácií, rôznych výnimiek a oslobodení nájdete v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) – z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu: 6 % (min. 16,50 €, max. 16 596,50 €; v obchodných veciach max. 33 193,50 €) – za rozvod manželstva: 66 € – za nariadenie neodkladného opatrenia: 33 € Súdny poplatok za prvý zápis s.r.o. do Obchodného registra: 150 € Súdny poplatok za zmenu údajov s.r.o. zapísaných v Obchodnom registri: 33 € Správny poplatok (viac informácií, rôznych výnimiek a oslobodení nájdete v zákone č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch) – vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v lehote 30 dní: 66 € – vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v lehote 15 dní: 266 € – vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky v lehote 30 dní: 33 € – vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností podaný elektronicky v lehote 15 dní: 133 € Pokuta Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti: – u FO až do výšky 3 319 € – u PO až do výšky 9 958 € Pokuta držiteľovi vozidla za prekročenie rýchlosti v obci:—
Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa je pomerne zložitý a formalistický proces, pri ktorom dochádza k častým chybám. Tieto chyby majú veľmi často za dôsledok neplatnosť podanej výpovede. Pozor však na lehotu: žalobu o neplatnosť výpovede je potrebné uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak chcete skonzultovať (ne)platnosť výpovede, nestrácajte zbytočne čas.
Inštitút náhrady nemajetkovej ujmy má v právnom poriadku Slovenskej republiky viacero kontextových úrovní. Je to spôsobené tým, že nemajetková ujma predstavuje de facto akúkoľvek ujmu, ktorá nie je priamo spôsobená na majetku dotknutej osoby. Pokračovanie: Náhrada nemajetkovej ujmy
Smrť blízkeho človeka môže nastať bez zavinenia inej osoby, ale môže k nemu dôjsť aj zavinením inej osoby (hlavne z nedbanlivosti). Takýto prípad nazývame usmrtením danej osoby, aj keď uznávame, že v trestnoprávnom kontexte môže dôjsť k smrti človeka aj z iného dôvodu než len z nedbanlivosti (a to môže byť následne kvalifikované napríklad ako trestný čin vraždy alebo zabitia, etc.). Pokračovanie: Usmrtenie blízkej osoby
V obchodnej praxi je zmluvná pokuta veľmi častým zabezpečovacím inštitútom. Existuje však veľa variantov, ako správne formulovať zmluvnú pokutu. Existuje však ešte viac možností, ako ju formulovať v zmluve nesprávne. Najčastejšie chyby spočívajú v nesprávnom použití právnych pojmov, zlých vnútrozmluvných odkazov a prepojení, ako aj v použití vágnych pojmov, ktoré zo zabezpečovacieho nástroja robia neefektívne zmluvné ustanovenie. Mnohé podoby zmluvných pokút sú navyše aj súdnou rozhodovacou činnosťou deklarované ako jasne neplatné.
Internet je v súčasnosti veľmi dynamický a veľmi vplyvný mediálny priestor. Dokáže zasiahnuť veľké množstvo adresátov a to či už prostredníctvom klasických webových stránok alebo prostredníctvom tzv. sociálnych sietí. Bohužiaľ sa však tento priestor stal aj veľmi účinným nástrojom na poškodzovanie povesti fyzických a právnických osôb. Pokračovanie: Ohováranie na internete
Smrť človeka predstavuje zásadnú zmenu v medziľudských vzťahoch prejavujúcu sa na viacerých úrovniach. Jednou z týchto úrovní je aj právna rovina, keďže smrťou poručila sa nadobúda dedičstvo. Základnú právnu úpravu dedenia v podmienkach Slovenskej republiky nájdeme v Občianskom zákonníku. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Pokračovanie: Dedenie
Každému človeku ako autonómnej ľudskej bytosti garantuje slovenský právny poriadok určitý základný rámec ochrany jeho dôstojnosti. Z tejto hodnoty vyplýva ochrana ďalších hodnôt, ktoré úzko súvisia s osobnosťou jednotlivca. Do tejto skupiny možno zaradiť ochranu jeho občianskej cti a dobrej povesti. Pokračovanie: Ochrana dobrej povesti
Okrem vnútroštátneho vymáhania pohľadávok existuje aj cezhraničné vymáhanie pohľadávok. V prípade, keď veriteľ a dlžník nie sú z jedného štátu, je možnosť domôcť sa uspokojenia pohľadávky o čosi náročnejšie. Jednoduchšie je to však v prípadoch, keď sú veriteľ a dlžník z členských štátov EÚ, keďže právo Európskej únie poskytuje v prípade peňažných pohľadávok z občianskeho a obchodného práva vcelku efektívny nástroj pre ich vymoženie – európsky platobný rozkaz.
Slovné spojenie „zlé poskytnutie zdravotnej starostlivosti“ nie je z právneho hľadiska korektné. Avšak medzi laickou verejnosťou sa tým často označuje postup lekára/lekárky alebo iného zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa prejaví v istej ujme na živote alebo zdraví pacienta. Pokračovanie: Zlé poskytnutie zdravotnej starostlivosti
Vlastnícke právo je esenciálnym majetkovým právom. V podmienkach SR sú veľmi časté súdne spory týkajúce sa predovšetkým vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nemusí sa však jednať len o susedské spory, ale aj spory v súvislosti s prevodom alebo prechodom nehnuteľností. Slovenský právny poriadok pozná viacero typov vlastníckych žalôb, pričom každá má svoje špecifické použitie a aj podmienky, za ktorých je využiteľná.
So vzrastajúcim vekovým priemerom ambulantných lekárov sa stáva stále aktuálnejšou otázka prevodu alebo odstúpenia ambulancie novej fyzickej alebo právnickej osobe. Ak sa teda predáva ambulancia, predávajú sa s ňou najčastejšie okrem prípadných nehnuteľných vecí aj veci hnuteľné (mobiliár, diagnostické prístroje a pod.). Pokračovanie: Predaj ambulancie
Mnoho ľudí sa na Slovensku čoraz viac ocitá v pozícii žalovaného na súde. V praxi sa však veľmi často stáva, že počas súdneho konania nemajú žalovaní právneho zástupcu (advokáta). Je to väčšinou v domnení, že ho nepotrebujú a svoju procesnú obranu zvládnu sami. Často je to hlboký a veľký omyl, pretože právne povedomie je na Slovensku stále na veľmi nízkej úrovni. Pokračovanie: Obrana žalovaného na súde
Ten, kto riadi motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, dopustí sa protiprávneho konania a to buď priestupku alebo trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Medzným kritériom, ktoré určuje hranicu priestupku a trestného činu je samozrejme množstvo zisteného alkoholu v krvi, ktoré sa dá zistiť krvnou alebo dychovou skúškou (hranice je teda známe 1 promile alkoholu v krvi). Pokračovanie: „Alkohol za volantom“ a trestnoprávna zodpovednosť
Prevod obchodného podielu bol ešte pred pár rokmi pomerne jednoduchou vnútro-korporátnou operáciou. V poslednom období však pribudli nové zákonné povinnosti byrokratického charakteru, ktoré obmedzili prevod obchodného podielu. Je veľmi vhodné, ak sú podmienky prevodu obchodného podielu dôkladne upravené v spoločenskej zmluve. Pokračovanie: Prevod obchodného podielu v s.r.o. a jeho špecifiká
Slovenský právny poriadok umožňuje dediť zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Závet v rámci konania o dedičstve predstavuje kľúčový dokument, ktorý má pre účastníkov konania zásadný význam s ďalekosiahlymi dôsledkami na dedičstvo po poručiteľovi. Závet sa posudzuje a hodnotí veľmi prísne a preto je potrebné poznať dôvody, pre ktoré môže byť vyhlásený za neplatný. Pokračovanie: Neplatný závet
Premlčanie nároku na náhradu škody je kľúčovou okolnosťou. Mnohí poškodení si však nevedia sami určiť, či je ich nárok na náhradu škody premlčaný. Formulácia premlčania nároku na náhradu škody je totiž v Občianskom zákonníku pomerne zložitá a právny laik často nerozumie ani vzťahu medzi subjektívnou a objektívnou lehotou na náhradu škody. Kardinálnou je tiež otázka, od akého okamihu sa počíta začiatok plynutia premlčacej doby, veľa v tomto smere napovie judikatúra súdov.
Zdravotná dokumentácia je absolútne kľúčovým zdrojom informácií o zdravotnom stave pacienta a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Negatívnym javom, ktorý sa vyskytuje v slovenskom zdravotníctve už pomerne dlho, je falšovanie zdravotnej dokumentácie. Pokračovanie: Falšovanie zdravotnej dokumentácie
Krátenie poistného plnenia pri dopravnej nehode je veľmi častým krokom zo strany poisťovní. Poistený má z poistenia zodpovednosti podľa § 5 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky… Pokračovanie: Krátenie poistného plnenia pri dopravnej nehode
S podielovým spoluvlastníctvom sú v praxi spojené časté problémy. Riešením týchto komplikovaných vzťahov spluvlastníkov je zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. K tomu možno dospieť dohodou medzi spoluvlastníkmi, avšak tá je v slovenskej praxi skôr raritou. Ak sa dohoda nedosiahne, je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastíctvo už len súdnou cestou. Do úvahy pripadá teoreticky rozdelenie veci, prikázanie veci za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a nakoniec predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.
Pri vypracovaní lekárskeho posudku určuje lekár bodové hodnotenie vzťahujúce sa k bolestnému a k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Hodnota bodu pri náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia býva… Pokračovanie: Hodnota bodov pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
Zrušenie obchodnej spoločnosti môže nastať na základe viacerých objektívnych, ako aj subjektívnych právnych skutočností (uplynutím času, na ktorý bola spoločnosť založená; rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o jej zrušení; súdnym rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti). K samotnému zániku… Pokračovanie: Zrušenie obchodnej spoločnosti s likvidáciou a jeho špecifiká
Častým nástrojom zabezpečenia záväzkov je ručenie. V nepodnikateľských vzťahoch vzniká ručenie písomným vyhlásením ručiteľa o tom, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku dlžníka uspokojí vtedy, ak tak neurobí dlžník (§ 546 Občianskeho zákonníka). Ručiteľ je tak povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci bol k tomu veriteľom písomne vyzvaný (§ 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ručiteľ, ktorý napokon dlh splnil, má podľa § 550 Občianskeho zákonníka právo žiadať od dlžníka náhradu toho, čo poskytol veriteľovi.
Kto disponuje väčšou mierou účasti, má spravidla aj väčšiu šancu presadiť v spoločnosti svoje ciele. Toto pravidlo však nie je absolútne, keďže v praxi jestvujú aj také prípady, keď síce spoločník disponuje kvantitatívnou väčšinou (51%), no fakticky môže byť pri dôležitých rozhodnutiach blokovaný menšinovým spoločníkom (49%). Pokračovanie: Spoločenská zmluva v obchodnej korporácii
Darovanie je dvojstranný právny úkon medzi darcom a obdarovaným.V živote existujú situácie, keď medzi darcom a obdarovaným vystupujú viac do popredia aj isté morálne aspekty ich vzťahu. Od obdarovaného sa tak minimálne očakáva istá forma vďačnosti za poskytnutý dar. Po obdarovaní však môže nastať aj také zhoršenie medziľudských vzťahov medzi darcom a obdarovaným, že darca začne uvažovať o požiadavke vrátiť dar. Túto situáciu upravuje § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu resp. k členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.
Škoda na zdraví je slovné spojenie pomerne širokého právneho významu. O škode na zdraví môžeme totiž hovoriť v rôznych súvislostiach. Škoda na zdraví môže vzniknúť pri pracovných úrazoch alebo chorobách z povolania, pri nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti alebo v súvislosti s páchaním úmyselnej alebo nedbanlivostnej trestnej činnosti (fyzické útoky alebo dopravné nehody). Pokračovanie: Škoda na zdraví
Zmyslom povinného zmluvného poistenia je aj chrániť účastníkov dopravných nehôd, z ktorých sa stanú poškodení. § 5 zákona o povinnom zmluvnom poistení upravuje viacero prípadov, pri ktorých poisťovňa nenahradí za poisteného škodu. Základné pravidlo je, že poisťovňa odmieta poistné plnenie za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Pokračovanie: Odmietnutie poistného plnenia pri dopravnej nehode
Odstupné predstavuje istú špecifickú formu plnenia pre zamestnanca, s ktorým je skončený pracovný pomer. Zákonník práce však prísne rozlišuje situácie, keď na odstupné existuje zákonný nárok a kedy zamestnanec nárok na odstupné nemá. Dôležitý je teda typ skončenia pracovného pomeru, ako aj samotné dôvody, z ktorých bol pracovný pomer skončený. Nemožno teda napríklad paušálne konštatovať, že pri každej výpovedi zo strany zamestnávateľa má zamestnanec aj nárok na odstupné. Dokonca aj v prípade, že zamestnanec nárok na odstupné má, je jeho výška Zákonníkom práce diferencovaná v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca, ako aj od typu skončenia pracovného pomeru.
Dôvodom na „rozdelenie“ dedičstva po nebohom poručiteľovi môže byť zákon, závet alebo oba uvedené dôvody. Pri dedení zo zákona sú Občianskym zákonníkom napevno určené štyri tzv. dedičské skupiny, ktoré sa využijú vtedy, keď sa nededí podľa závetu. Ich formulácia v zákone je relatívne komplikovaná, aj keď vnútorne logická. Pokračovanie: Rozdelenie dedičstva
Účastníkom dopravnej nehody môžu byť rôzne subjekty, čo má za následok vznik rôznorodých právnych vzťahov. Spôsobenie škody pri dopravnej nehode (či už vecnej škody alebo škody na zdraví) je protiprávnou skutočnosťou, ktorá má presah do rôznych právnych odvetví – do občianskeho práva, trestného práva, pracovného práva, ale napr. aj správneho práva. Pokračovanie: Vinník dopravnej nehody a náhrada škody
Pracovný pomer môže skončiť na základe rôznych právnych skutočností. Pracovný pomer, ktorý je dohodnutý na dobu určitú, napríklad skončí uplynutím dohodnutej doby. Okrem plynutia času ako objektívnej právnej skutočnosti však môže pracovný pomer skončiť aj na základe subjektívnych právnych skutočností. Ich príkladom je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokračovanie: Okamžitá výpoveď skutočne neexistuje
Na Slovensku je pomerne rozšíreným javom, že osoby užívajú cudzie pozemky bez právneho titulu. Vlastník pozemku to pritom ani nemusí vedieť, keďže nie každý je bdelým vlastníkom. Ide často o prípady pozemkov nachádzajúcich sa v extraviláne obcí, ktoré vlastník často nenavštívil aj celé roky. Medzitým sa mohlo stať, že tretia osoba bez právneho dôvodu užíva daný pozemok alebo na ňom dokonca zriadila stavbu. V takýchto prípadoch je potrebné zvoliť vhodný postup, ako zabrániť ďalšiemu protiprávnemu užívaniu, možností je pritom viacero.
Pod pojmom neposkytnutie pomoci možno chápať napríklad situáciu, keď niekto neposkytne pomoc osobe alebo skupine osôb, ktorá je v ohrození života a zdravia a túto pomoc nevyhnutne potrebuje. Nebudú sa tu zaraďovať napríklad také situácie, ktoré síce vyžadujú poskytnutie zdravotnej starostlivosti avšak jej poskytnutie nie je v danej chvíli nevyhnutné a znesie odklad. Pokračovanie: Špecifické aspekty neposkytnutia prvej pomoci
Do veľkej množiny verejných činiteľov zaraďujeme aj starostu obce a robí to tak výslovne aj zákon č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon. Jadro právomocí starostov obcí a primátorov miest nájdeme v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ale výpočet týchto právomocí nie je konečný, keďže mnohé právomoci starostu sú upravené aj v iných právnych predpisoch. Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona môže starosta (primátor) spáchať tak, že prekročí svoju právomoc, vykonáva ju spôsobom, ktorý odporuje zákonu alebo nesplní povinnosť, ktorá vyplýva z jeho právomoci alebo zo súdneho rozhodnutia. Musí to však urobiť v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť neoprávnený prospech sebe alebo inému.
Ročne sa na území Slovenskej republiky podľa štatistík stanú tisíce dopravných nehôd. Spomedzi tohto množstva dopravných nehôd sa niektoré týkajú iba vecných škôd, iné bohužiaľ aj ľudského života a zdravia. Závažnejšie dopravné nehody musia byť ex lege vyšetrované aj orgánmi činnými v trestnom konaní, v rámci ktorého sa bude skúmať otázka viny vinníka nehody. Pokračovanie: Poškodený a dopravná nehoda
Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže skončiť na základe rôznych právnych skutočností. Pracovný pomer, ktorý je dohodnutý na dobu určitú, skončí napríklad uplynutím dohodnutej doby. Pokračovanie: Neplatná výpoveď od zamestnávateľa
Argumentácia zahraničnými právnymi autoritami v judikatúre Najvyššieho súdu SR_1
Argumentácia zahraničnými právnymi autoritami v judikatúre Najvyššieho súdu SR_2
Argumentácia zahraničnými právnymi autoritami v judikatúre Ústavného súdu SR_1
Argumentácia zahraničnými právnymi autoritami v judikatúre Ústavného súdu SR_2